Káblová továreň

Predovšetkým nás prekvapujú výrobky z futuritu (fabrika na káble v Bratislave). Možno, že týmto materiálom je vyslovený smrteľný ortieľ nad sklom. Prosté lisované formy, hygienické a údajne nerozlomné. I slovenská keramika z Modry robí pokusy preformovať ľudovú keramiku na nové formy. Príbory, sklo, koberce, kniha, galantérny tovar, hračky, všetko to ukazuje nové snahy mladého Slovenska v tomto odvetví práce.

Ľudovít Kudlák

V roku 1911 založil rakúsky továrnik Dr. Ing. h. c. Egon Bondy (1875 – 1934) na Mlynských Nivách v Bratislave v rámci Káblovej továrne Gummonove závody. V tom čase bola vo svete výroba a spracovanie umelých hmôt v začiatkoch, no myšlienka priniesť do Bratislavy pokrokový materiál budúcnosti bola silnejšia ako všetky pochybnosti a riziká. V roku 1918 kúpil Gummon licenciu na výrobu bakelitu podľa patentov prof. Baekelanda z Bakelit Gesellschaft Berlin. Špeciálnu receptúru nazvali Futurit a všetky výlisky mali svoje číslo a rovnomenný nápis. Sortiment sa postupne rozširoval. Od elektrikárskych súčiastok, svietidiel, reklamných predmetov až po škatuľky, kľučky a rádioskrinky. V roku 1928, po smrti Otta Bondyho, ktorý bol prezidentom Káblovej továrne, prevzal túto funkciu jeho syn Egon. Nadštandardné vzťahy závodu Gummon a ŠUR garantovala aj pozícia Egona Bondyho v kuratóriu ŠUR a prezidentská funkcia v Ústrednom zväze slovenského priemyslu. V roku 1930 bol dokonca vymenovaný za predsedu kuratória ŠUR, funkciu však zastával len krátky čas. Spolupráca školy s Gummonom bola pravdepodobne intenzívna. Študenti pri návšteve závodu pochopili, že vlastnosti umelej hmoty umožňujú jednoduchú a lacnú výrobu s ľubovoľnými tvarmi. Dokazujú to aj oslavné slová na Futurit, ktoré v roku 1933 do Slovenských pohľadov napísal študent Ľudovít Kudlák. Žiadne záznamy o tvarovom riešení výrobkov z Futuritu študentmi ŠUR sa zatiaľ nenašli.

Maroš Schmidt