Časová os

1928

  • Obchodná a priemyselná komora v Bratislave zriadila večerné umeleckopriemyselné kurzy. Na ich základoch vznikla Škola umeleckých remesiel (ŠUR) v Bratislave. O jej vznik sa pričinili najmä Antonín Hořejš a Josef Vydra, ktorý neskôr označil vznik kurzov (1. november 1928) za dátum vzniku ŠUR.
  • Prvými učiteľmi na ŠUR boli Josef Vydra, Ľudovít Fulla a Gustáv Mallý.
  • Obchodná a priemyselná komora iniciovala vznik Umelecko-priemyselného múzea v Bratislave. Správcom jeho zbierok a knižnice sa stal Antonín Hořejš.

 

1929

  • Učiteľský zbor opustil Gustáv Mallý, prišli Janko Alexy, Karel Štika a František Malý.
  • Vyšlo prvé číslo časopisu Slovenská Grafia, ktorý vydávala kníhtlačiareň rovnakého mena v Bratislave – riaditeľ a vydavateľ Karel Jaroň, redigoval Antonín Hořejš. Od roku 1929 do konca roka 1932 vyšli štyri ročníky. Prvé dva ročníky upravoval Ľudovít Fulla, ostatné Jozef Rybák.
  • Na Podtatranskej výstave v Spišskej Novej Vsi sa konala výstava bratislavskej pobočky Sväzu československého diela. Výstavu z výtvarnej stránky riešili František Malý a Ľudovít Fulla, ktorý tu vystavil kolekciu hračiek a typografických prác.

 

1930

  • Mikuláš Galanda prišiel na Fullovu výzvu do Bratislavy kde zdieľali spoločný ateliér.
  • Mikuláš Galanda a Ľudovít Fulla vydali súkromné listy fullu a galandu.
  • 5. – 12. marca 1930 sa na škole uskutočnil cyklus piatich prednášok Lászlóa Moholyho-Nagya, bývalého učiteľa na Bauhause.
  • Umeleckopriemyselné kurzy sa pretransformovali na večernú Školu umeleckých remesiel v Bratislave, ktorú riadilo kuratórium. Jeho prvým predsedom bol Kornel Stodola a konateľom Antonín Horejš. Členmi kuratória boli aj architekti Emil Belluš, Dušan Jurkovič, Klement Šilinger a Fridrich Weinwurm, riaditeľ školy Josef Vydra a Mikuláš Galanda.
  • 26. októbra 1930 sa uskutočnilo oficiálne otvorenie budovy Učňovských škôl (UŠ) na Vazovovej ulici. Budova bola postavená podľa projektu Jiřího Grossmanna a Aloisa Balána a jej stavba trvala až do roku 1937.
  • Josef Vydra sa stal riaditeľom oboch škôl, učitelia ŠUR vyučovali aj na UŠ.
  • Učiteľský zbor opustil Janko Alexy, prišli Mikuláš Galanda a Ferdinand Hrozinka.
  • V máji 1930 sa konala školská výstava v pavilóne Umeleckej besedy slovenskej.

 

1931

  • Kurzy sa pretransformovali na oddelenia. Prvými boli maliarske, grafické, fotografické, keramické, drevorobné a detské oddelenie. Okrem toho zaviedol kurz figurálneho kreslenia pre výnimočne talentovaných študentov. Na výučbu keramiky bola angažovaná Julie Horová, na typografiu Zdeněk Rossmann a na fotografiu Jaromír Funke.
  • Módne a textilné oddelenie Františka Malého sa zúčastnilo na Výstave československého umeleckého priemyslu v Štokholme.
  • V komunistickej revue Dav vyšiel článok Josefa Rybáka, kde ŠUR označil za bratislavský Bauhaus.
  • V Živnostenskom dome v Bratislave vytvorili František Malý a Ľudovít Fulla maliarsku výzdobu. Nezachovala sa.
  • Antonín Hořejš začal vydávať časopis nová bratislava. Redaktorský tím okrem neho tvorili Daniel Okáli, Zdeněk Rossmann a Friedrich Weinwurm. Na prelome rokov 1931 a 1932 vyšli len štyri čísla. Autorom väčšiny fotografií bol Jaromír Funke.

 

 

1932

  • Ako príloha výročnej správy vyšla mapa ŠUR, súbor voľných listov s reprodukciami žiackych prác, najdôležitejší obrazový materiál o škole.
  • Na pozvanie Zdeňka Rossmanna prednášal na ŠUR 5. a 6. januára Jan Tschichold z Meisterschule für Graphik z Mníchova, významný propagátor modernej typografie.
  • Vo februári sa konala na ŠUR výstava moderných plagátov zo zbierky Jana Tschicholda, doplnená o zbierku Zdeňka Rossmanna.
  • Fotografické oddelenie pod vedením Jaromíra Funkeho vystavovalo svoje práce na II. medzinárodnej výstave umeleckej fotografie vo Viedni a Šoprone.
  • Vyšlo posledné dvojčíslo súkromných listov fullu a galandus textom o ich tvorbe od riaditeľa UŠ a ŠUR Josefa Vydru.
  • V júni vystavovali žiaci ŠUR fotografie na medzinárodnom fotografickom salóne vo Viedni.
  • Na výstavisku Dunajského veľtrhu sa konala Výstava bývania v dreve. Plagát a úpravu katalógu navrhol Zdeněk Rossmann a spolu s Ferdinandom Hrozinkom sa podieľal na inštalácii výstavy. Obaja vystavovali aj vlastné návrhy rodinných domov z dreva.
  • Ľudovít Fulla navrhol scény pre SND Bratislava na 5 hier, spolupracoval najmä s režisérom Viktorom Šulcom.
  • Zdeněk Rossmann sa stal členom Umeleckej besedy slovenskej a spolupracovníkom bratislavskej reklamnej a propagačnej kancelárie Redopa.
  • Snahy o sprevádzkovanie Umelecko-priemyselného múzea definitívne stroskotali.

 

1933

  • Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Zdeněk Rossmann a Julie Horová boli vymenovaní za štátnych profesorov.
  • Vzniklo kovorobné oddelenie pod vedením Františka Knaifla.
  • Od 6. februára do 4. marca prebiehal Kurz aranžovania výkladných skríň, ktorý viedol František Reichentál. Na základe tohto kurzu bolo v nasledujúcom roku založené rovnomenné oddelenie.
  • Vo veľkej sále školy bola usporiadaná výstava fotografa Josefa Sudka.
  • V máji sa žiaci a učitelia ŠUR zúčastnili na Výstave Slovenska v Prahe. Na prípravách výstavy sa výrazne podieľali Antonín Hořejš, Josef Vydra, František Malý, Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda. Zdeněk Rossmann navrhol plagát a katalóg výstavy, zároveň bol zodpovedný za jej inštaláciu.
  • Na výstave sociálnej fotografie v Prahe vystavovali Jaromír Funke, žiak fotografického oddelenia a syn Josefa Vydru Vladimír a Irena Blühová, ktorá v školskom roku 1938/1939 navštevovala Plickovo filmové oddelenie.
  • Pre finančné ťažkosti Obchodnej a priemyselnej komory prešla ŠUR pod správu mesta Bratislavy. Na jej rozpočet prispievali i naďalej Komora a Ministerstvo školstva a národnej osvety.
  • Mikuláš Galanda získal Krajinskú cenu M. R. Štefánika za knižnú grafiku a ilustráciu.
  • V lete bol založený Spolok absolventov ŠUR, nazývaný aj SAŠUR, ktorý udržiaval kontakty medzi absolventmi a žiakmi ŠUR. Jeho predsedom sa stal Ľudovít Gerhát. Prvou aktivitou spolku bola realizácia maškarného festivalu, ktorý sa odvtedy uskutočňoval pravidelne každý rok.
  • 13. – 26. októbra sa vo veľkej sále školy konal Medzinárodný fotografický salón, organizovaný Východoslovenským múzeom v Košiciach.
  • Na konci školského roka odišiel zo ŠUR Antonín Hořejš.

 

1934

  • Na ŠUR prišiel František Tröster, ktorý prebral vedenie kovorobného oddelenia. František Knajfl zostal na oddelení ako učiteľ.
  • V máji bola realizovaná výstava tlače a úpravy kníh Ladislava Sutnara.
  • Od apríla do júna sa z podnetu Odboru pre zrakovú výchovu Osvetového sväzu uskutočnil Kurz úzkeho filmu a jeho využitia v škole pre učiteľstvo. Vyučujúcimi boli Jaromír Funke a Jindřich Pok.
  • 6. 9. navštívil školu Leopold Wolfgang Rochowonaski, kritik a teoretik umenia, ktorý pôsobil na viedenskej Kunstgewerbeschule. Zaujímal sa o Slovensko a vydal s pomocou Josefa Vydru, Karla Plicku, Zdeňka Rossmanna a Karla Jaroňa knihu Columbus in der Slowakei.
  • 24. 11. usporiadal SAŠUR prednášku Karla Teigeho O modernej reklame a knižnej typografii.
  • ŠUR sa zúčastnila na Výstave československého umeleckého priemyslu v Amsterdame, ktorá sa uskutočnila 22. 12. 1934 – 21. 1. 1935 v Stedelijk Museum.
  • Ľudovít Fulla navrhol scény pre SND Bratislava na dve hry. Namaľoval významný obraz Pieseň a práca a vystavoval aj v Národnej galérii Slovenska v Martine.

 

1935

  • Za štátnych profesorov boli vymenovaní Ferdinand Hrozinka a František Tröster.
  • V škole sa konala prednáška Františka Kalivodu o filmoch Lászlóa Moholyho-Nagya.
  • Prednášku na tému Druhá tvár v modernom umení mal na škole významný maďarský teoretik umenia Ernő Kállai, ktorý predtým pôsobil na Bauhause.
  • Josef Vydra začal vydávať časopis Výtvarná výchova. Sborník pro užité umění, kreslení a zrakovou výchovu.
  • Tretie číslo časopisu Výtvarná výchova bolo venované Škole umeleckých remesiel, časopis redigoval jej riaditeľ Josef Vydra. Úvodný text Cestou XX. století mal povahu programového manifestu tejto školy. Zvláštny odtlačok tohto čísla tvoril výročnú správu ŠUR v roku 1934 – 1935. Autorom úvodného textu o škole je pravdepodobne Josef Vydra. Vyšli v ňom state, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu o ŠUR, od Ernőa Kállaia, Františka Tröstera, Julie Horovej, Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu, Josefa Vydru, Františka Reichentála a Zdeňka Rossmanna.
  • Zdeněk Rossmann navrhol viacero knižných obálok, a upravil katalóg 50. jubilejnej výstavy UBS v Bratislave, výročnú správu UŠ + ŠUR Bratislava 1933 – 1934 a navrhol plagát na výstavu modernej keramiky vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.
  • Ľudovít Fulla vystavoval na XIX. bienále Internazionale d‘ Arte v Benátkach, 50. jubilejnej výstave UBS v Bratislave a iných výstavách.
  • Mikuláš Galanda vystavoval na okrem iných výstav na XIX. bienále Internazionale d‘ Arte v Benátkach a 50. jubilejnej výstave UBS v Bratislave.
  • František Tröster navrhol scény pre dve predstavenia v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, režíroval ich Viktor Šulc.
  • 29. 3. – 4. 4. sa uskutočnila na ŠUR výstava úžitkovej grafiky oddelenia prof. Jaromíra Bendu z Umeleckopriemyselnej školy v Prahe.
  • Fotografické oddelenie vystavovalo práce svojich žiakov a žiačok na medzinárodnej fotografickej výstave v Košiciach.
  • ŠUR sa zúčastnila na putovnej výstave v USA a na technickej výstave v Remeši.
  • Na škole sa uskutočnila Výstava fínskeho umenia.
  • 2. – 11. 5. sa uskutočnila výstava obrazov, fotomontáží a scén bývalého učiteľa na Bauhause Lászlóa Moholyho-Nagya. Počas výstavy v Bratislave došlo ku krádeži obrazu Tp 4 z roku 1930, ktorý sa napokon našiel v električke.
  • Zdeněk Rossmann dokončil v roku 1935 inštaláciu interiéru Baťovho pamätníka v Zlíne, upravil Baťovu expozíciu na Svetovej výstave v Bruseli a navrhol alegorické vozy na oslavy 1. mája v Zlíne. Realizoval stavbu tenisového klubu v Trenčianskych Tepliciach a vily v Moravskej Ostrave. Upravil a ilustroval knihu Josefa V. Plevu Kapka vody. Navrhol celý rad úprav kníh, väzieb, plagátov, prospektov pre Trenčianske Teplice a Slovenský cudzinecký zväz v Bratislave a výpravy na päť inscenácií v Zemskom divadle v Brne.
  • Mikuláš Galanda samostatne vystavoval v rámci výstavy UBS v Bratislave a vo výstavnej sieni Elánu v Prahe a v Moravskej Ostrave.
  • Ľudovít Fulla navrhol niekoľko knižných obálok, ilustroval 2 detské knihy a navrhol scénu pre SND v Bratislave. Vyšla jeho prvá monografia od Vladimíra Wagnera. Vystavoval na výstave československého umenia v New Yorku; zúčastnil sa na I. jarnom salóne v Zlíne, členskej výstave Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave a na divadelnej výstave v Miláne. Dostal krajinskú Štefánikovu cenu za obraz Krajinka z Donovalov.
  • Ferdinand Hrozinka projektoval vo Vysokých Tatrách letovisko Dr. E. K., vilu F. K. a detskú ozdravovňu pre Zdravú generáciu.
  • Julie Horová vystavovala na výstave UBS v Bratislave.
  • František Tröster navrhol scény pre 6 predstavení v Slovenskom národnom divadle v Bratislave a dve pre predstavenia v Národnom divadle v Prahe.
  • SAŠUR zorganizoval výstavu školy v rámci Medzinárodného dunajského veľtrhu v Bratislave, ktorý sa konal 25. 8. – 2. 9.

 

1936

  • 7. – 18. januára bola vo veľkej sále ŠUR výstava fotografií vtedy už bývalého učiteľa ŠUR Jaromíra Funkeho.
  • SAŠUR zorganizoval s finančnou podporou Friedricha Weinwurma výstavu sovietskej knihy.
  • V januári 1936 sa na škole uskutočnila prednáška bývalého riaditeľa Bauhausu Hannesa Meyera Sovietska architektúra, bývanie, umenie a život.
  • Josef Vydra sa zúčastnil na Medzinárodnom kongrese pre kreslenie a užité umenie a v publikácii Pamätník slovenského školstva za účinkovania prezidenta T. G. Masaryka vyšla jeho rozsiahla stať Škola umeleckých remesiel a učňovská škola v Bratislave.
  • Zdeněk Rossmann vydal Předlohy pro odborné kreslení typografické a Poznámky k předlohám pro odborné kreslení typografické, čo bola učebnica pre typografických učňov v Československu, v ktorej názorne vysvetlil základné princípy novej typografie. Upravil šiesty ročník časopisu Slovenský staviteľ. Realizoval aj dve menšie stavby v Trenčianskych Tepliciach a Ostrave. Navrhol scénu na tri inscenácie pre Zemské divadlo v Brne.
  • Mikuláš Galanda ilustroval bibliofilské vydanie Máchovho Mája a navrhol niekoľko knižných obálok. V januári mal samostatnú výstavu v sieni Elán v Prahe a spoločne s Ľudovítom Fullom vystavoval v Bratislave. Samostatne vystavoval v Prostějove a na XX. bienále v Benátkach.
  • Ľudovít Fulla navrhol v roku 1936 viacero knižných obálok najmä pre edíciu Knižnica slovenských pohľadov vychádzajúcu v Matici slovenskej. Navrhol scény na tri hry pre SND Bratislava.
  • František Malý mal v januári samostatnú výstavu v Brne v Skupine výtvarných umelcov. V marci viedol kurz pre tkanie slovenskej vlny v Detve a v máji sa zúčastnil na výstave československého výtvarného umenia v Zlíne.
  • František Tröster navrhol scény pre 5 predstavení v Slovenskom národnom divadle v Bratislave a scény pre 2 predstavenia v Národnom divadle v Prahe. Navrhol vilu Dr. J. K. v Liběchove, projektoval slovenskú výstavu vo Viedni, a zúčastnil sa na niekoľkých architektonických súťažiach. Vystavoval divadelné scény na výstave v Miláne a na svetovej divadelnej výstave vo Viedni.

 

1937

  • Na školu prišli noví učitelia Emanuel Margold a Karel Plicka.
  • Ladislav Kožehuba a František Reichentál boli vymenovaní za štátnych profesorov.
  • Vedľa večerného bolo otvorené aj denné aranžérske oddelenie. Dovtedy pôsobila ŠUR iba ako večerná škola.
  • 28. 5. – 16. 6. sa uskutočnila Výstava mladého Slovenska v Umeleckopriemyselnom múzeu v Prahe. Jedinú samostatnú výstavu ŠUR v hlavnom meste republiky navštívil aj prezident Edvard Beneš s manželkou a priaznivo ju hodnotil aj významný český výtvarný kritik Václav Nebeský. Exponáty z výstavy sú bohužiaľ stratené.
  • ŠUR sa zúčastnila na Svetovej výstave v Paríži. Prezentované bolo keramické oddelenie a práce viacerých učiteľov. Výstava trvala od 25. mája do 25. novembra 1937. Jej námetom bolo Umenie a technika v modernom živote. Skončila sa veľkým úspechom profesorov školy, piatim z nich boli udelené ocenenia. Ľudovít Fulla dostal Grand Prix za obraz Pieseň a práca a striebornú medailu za scénické návrhy pre SND; Mikuláš Galanda striebornú medailu za scénické návrhy pre hru Machinal od Sophie Treadwelovej; Zdeněk Rossmann striebornú medailu za knižnú grafiku(?); Julie Horová zlatú medailu za keramickú misu s tmavomodrou glazúrou a striebornou polevou a František Tröster Grand Prix za návrhy scény Beethovenovho Fidelia pre Slovenské národné divadlo.
  • Fotografické oddelenie sa zúčastnilo na Výstave odborníkov v pavilóne S. V. U. Mánes v Prahe.

 

1938

  • Zdeněk Rossmann vydal dôležitú knihu Písmo a fotografie v reklamě. Navrhol obálky a úpravy niekoľkých kníh a výpravu inscenácie pre Zemské divadlo v Brne a na výstavu Dušana Jurkoviča navrhol plagát, pozvánku a upravil katalóg.
  • František Tröster navrhol scény pre 4 predstavenia v Národnom divadle v Prahe.
  • Mikuláš Galanda do konca života intenzívne maľoval a kreslil. 5. júna v Bratislave náhle zomrel. Jeho smrť predznamenala zánik ŠUR.
  • Na výstave slovenského umenia v New Yorku vystavovali aj učitelia ŠUR Galanda, Fulla a Reichentál.
  • 30. septembra bola podpísaná mníchovská dohoda, v dôsledku ktorej sa Československo rozpadlo. 6. októbra podpísali v Žiline deklaráciu autonómie Slovenska. Česi žijúci na Slovensku boli „daní k dispozícii“, to jest vypovedaní zo Slovenska.
  • 19. októbra Ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠANO) zakázalo účasť učiteľov a žiakov na demonštráciách.
  • 28. novembra bol Josef Vydra zbavený funkcie riaditeľa. ŠUR sa oddelila od Učňovských škôl.
  • 29. novembra bol Ľudovít Fulla vymenovaný za riaditeľa ŠUR.
  • 23. decembra boli dekrétom z MŠANO Zdeněk Rossmann, Josef Vydra, František Malý, Ferdinand Hrozinka a František Tröster „sprostení služby na škole a zastavili im služobné pôžitky dňom 31. 12. 1938“.

 

1939

  • Zachovalo sa potvrdenie riaditeľstva Školy umeleckých remesiel, že Zdeněk Rossmann bol „dňom 31. 12. 1938 vyviazaný bez akýchkoľvek závad“ a od 1. 1. 1939 preložený na Školu umeleckých remesiel do Brna.
  • 1. januára vyšiel v novinách Slovák jeho článok Po technike vysokú školu umeleckú. V pamätiach spomínal, že sa ukazovala „perspektívazaloženia prvej Vysokej školy výtvarného umenia na Slovensku.“
  • 21. januára navštívil ŠUR ministerský predseda Dr. Tiso a prezrel si „zariadenie jednotlivých odborov“.
  • Noviny Slovák 25. marca publikovali v článku Reorganizácia Školy umeleckých remesiel, že pri skromnejších pomeroch sa riaditeľovi Fullovi predsa podarilo nájsť cestu, pri ktorej zachráni ešte to, čo sa dá.
  • 3. júna navštívil ŠUR minister školstva a národnej osvety Jozef Sivák.
  • 6. júna vyšiel v Slováku článok K otázke umeleckej výchovy. ŠUR v ňom bola obvinená, že sama ukázala, že „celá jej činnosť bola viac-menej existenčným útulkomniekoľkých jednotlivcov.“
  • Fullov návrh na vysokú školu výtvarného umenia minister neprijal. Vzniklo Oddelenie kreslenia a maľovania SVŠT. Neprijali ho ani za pedagóga. Mnohí kolegovia viedli proti nemu ohováračskú kampaň a minister školstva a národnej osvety Sivák ich ochotne vypočul.
  • Fulla učil na troch bratislavských stredných školách. Po chorobe sa nechal penzionovať.
  • Josef Vydra sa stal riaditeľom ŠUR v Brne, kde učili Rossmann, Malý a Margold.
  • Tröster učil na Štátnej škole bytového priemyslu v Prahe a zapojil sa aj do protifašistického odboja.

 

(PO ŠUR)

 

1943

  • Zdeňka Rossmanna a jeho manželku zatkli za styky s parašutistom Pospíšilom a zvyšok vojny strávil ako väzeň v Mauthausene, kde sa zapojil do ilegálnej organizácie. Jeho manželka bola väznená v Ravensbrücku.
  • Ľudovít Fulla sa utiahol do Martina a do verejného života sa nezapájal.

 

1945

  • Jaromír Funke zomrel 22. marca v Prahe.
  • Zdeněk Rossmann sa stal šéfom tlačového odboru ministerstva informácií v Prahe a o rok sa stal riaditeľom znárodneného podniku Orbis.
  • V zápisnici zo schôdze Komisie pre reorganizáciu výtvarného života na Slovensku z 15. júna 1945 v bode 12 stojí, že Ľudo Fulla je „vylúčený z verejného umeleckéhoživota do konca roku 1950.“ Komisia ho obvinila, že rozpustil ako posledný riaditeľ ŠUR. Obvinenie bolo nespravodlivé.

 

1946

  • V novembri otvorili Filmovú fakultu AMU v Prahe. Pri jej zrode stál s Antonínom Martinom Brousilom a Jaroslavom Boučkom aj Karel Plicka. Bol jej prvým dekanom.
  • František Tröster založil prvú katedru scénického výtvarníctva na svete, ktorú v rokoch 1948 – 1968 viedol.

 

1948

  • Na nomenklatúrnej pozícii bol Zdeněk Rossmann krátko, v októbri ho zatkli. Nebol postavený pred súd, vypočúvala ho komisia straníckej kontroly. Stratil riaditeľské miesto v Orbise a bol vylúčený z komunistickej strany. Neskoršie ponuky o navrátenie členstva v KSČ odmietol.

 

1949

  • Fulla začal učiť na Vysokej škole výtvarných umení.

 

1952

  • V roku 1952 v čase procesu s Clementisom podal Fulla na VŠVU výpoveď.

 

1957

  • Ladislav Kožehuba zomrel 4. októbra v Bratislave.

 

1958

  • Zdeněk Rossmann, František Tröster a Ľudovít Fulla sa podieľali na úspechu československého pavilónu na Svetovej výstave v Bruseli. Fullu prestali kritizovať za formalizmus a pomaly, ale isto, sa dostával do pozície oficiálneho umelca.
  • Časopis Výtvarný život pripomenul 30. výročie ŠUR článkami jej riaditeľa Josefa Vydru a žiaka Ľudovíta Kudláka.

 

1959

  • Josef Vydra zomrel 27. júla v Spišskej Sobote.

 

1964

  • Julii Horovej-Kováčikovej udelili titul zaslúžilá umelkyňa.
  • Ľudovít Fulla bol vymenovaný za národného umelca.

 

1967

  • Antonín Hořejš zomrel 18. júla v Prahe.

 

1968

  • František Tröster dostal titul národný umelec. 14. decembra zomrel v Prahe.
  • 12.—14. júna sa konala na zámku v Smoleniciach medzinárodná konferencia k výročiam Školy umeleckých remesiel v Bratislave 1928—1938 pod názvom Výtvarné avantgardy a dnešok.
  • V zborníku príspevkov z konferencie sa píše, že si „nekládla za cieľ iba historickú rekonštrukciu obdobia tridsiatych rokov a nechcela byť ani len poctou odkazu Školy, ale mala aj širšie aktualizačné zámery.“ Tie sa nepodarilo realizovať, lebo nasledovala okupácia Československa a normalizácia.

 

1971

  • František Reichentál zomrel 5. apríla v New Yorku.

 

1978

  • Julie Horová-Kováčiková zomrela 5. februára v Prahe.
  • Pri príležitosti 40. výročia ŠUR sa v Galérii mesta Bratislavy konala výstava ŠUR 1928 – 1938, na ktorej boli vystavené práce Fullu, Galandu, Horovej, Malého, Reichentála, Šimerovej. Ľudovít Fulla ju videl a označil ju za povrchnú.

 

1980

  • Ľudovít Fulla zomrel 24. apríla v Štátnom sanatóriu v Bratislave.
  • František Malý zomrel 22. júna v Brne.

 

1984

  • Zdeněk Rossmann zomrel 8. novembra v Prahe.

 

1987

  • Karel Plicka zomrel 6. mája v Prahe.

 

2007

  • Škola úžitkového výtvarníctva v Bratislave sa hlási k dedičstvu ŠUR. V roku 2007 vydala publikáciu o svojej histórii. V nej mala Iva Mojžišová rozsiahly text o ŠUR.

 

2010

  • V časopise Designum začala vychádzať séria článkov Ivy Mojžišovej o ŠUR pod názvom Škola ako stredobod myslenia a tvorby. Mala 9 častí, posledná vyšla v č. 1 roku 2012.

 

2013

  • Iva Mojžišová zavŕšila svoj dlhoročný výskum knihou Škola moderného videnia Bratislavská ŠUR 1928 – 1929. Pri tejto príležitosti sa 2. 7. – 1. 9. 2013 konala v Múzeu mesta Bratislavyvýstava.

 

2014

  • Iva Mojžišová zomrela 26. januára v Bratislave.
  • Vyšla kniha Ľubomíra Longauera Dejiny úžitkovej grafiky na Slovensku po roku 1918. Vyzliekanie z kroja – Okruh školy umeleckých remesiel.

 

2015

  • V Brne vyšla kniha autorského kolektívu Zdeněk Rossmann Horizonty modernizmu, ktorá podrobne mapuje Rossmannov život a dielo. Je v nej aj kapitola Rossmann a Slovensko.